"Čo počujem, to zabudnem. Čo vidím, to si zapamätám. A čo robím, tomu rozumiem"

 

Škola hrou. Revolučný pojem zavedený v 17. storočí Jánom Ámosom Komenským nachádza čoraz širšie uplatnenie v moderných metódach učenia nazvaných "learning-by-doing", t.j. simulačné hry. Simulačnou hrou je tak možné bez rizika otestovať chovanie simulovaných objektov nakoľko akákoľvek chyba pri simulácii nemá žiaden negatívny vplyv na objekt.

 

Pacientsky simulátor možno využívať pri simulačnej hre. Jedná sa o medicínsky trenažér, so softvérovo riadenou figurínou pacienta ktorý má hmatné pulzy, dýcha, možno ju pripojiť na reálne medicínske prístroje (ako EKG, defibrilátor), vykonávať na nej úkony ako napríklad kardiopulmonálna resuscitácia, intubácia a podobne. Na simulátore je teda možné precvičovať širokú škálu medicínskych úkonov a je ju možné využiť na komplexný tréning lekárskych tímov.

 

Srdcom simulátora je ovládací softvér, pomocou ktorého možno kontrolovať všetky fyziologické parametre (kardiovaskulárne, respiračné, neurologické a pod.) a tak umožňovať vytvánie (pato)fyziologických stavov pacienta t.j. simulované prípady. Tieto simulované prípady sa potom využívajú pri tréningu správnych postupov lekárov a študentov medicíny.

 

Úlohou študenta je napríklad vykonaním rôznych medicínskych úkonov "pacienta" stabilizovať, vyliečiť a pod. Tento proces je riadený tzv. scénarom - vopred pripraveným algoritmom, ktorý je ovládaný inštruktorom. Študent vykonávaním úkonov prechádza postupne celý scenár, pričom do ďalšieho kroku prejde až vtedy keď vykoná správne rozhodnutie, prípadne v prípade rozvetvených scenárov sa stav simulátora vyvíja v závislosti od (ne)správnych rozhodnutí študenta v predchádzajúcich krokoch. Scénare sú často doplnené o výsledky z reálnych prípadov ako sú snímky RTG, laboratórne výsledky a pod. Pravidelným tréningom tak študent získa skúsenosti a zručnosti ako správne reagovať a postupovať v rôznych klinických prípadoch, s ktorými sa môže stretnúť vo svojej lekárskej praxi.